Začnem od úplného začiatku – nie vždy som bol takýto, ako vidíte na poslednej fotografii! Stravoval som sa veľmi nezdravo, väčšinou som bol rád, keď som sa najedol tak 2x denne a bolo mi jedno čo zjem. Veľmi často som jedol len to, čo mi ponúkli v McDonalds, alebo v iných fast foodoch. Zbožňoval som sladkosti aj čipsy, tučnel som a stále som sa vyhováral, že „tučnotu mám danú geneticky, nič s tým nespravím“. Mojej mame to síce prekážalo, prehovárala ma, aby som konečne niečo začal so sebou robiť, no nepočúval som ju – ďalej som len jedol, jedol, jedol a slovo „šport“ mi nič nehovorilo. Beh? Nenávidel som ho! Činky? Ani počuť! Bol zo mňa jednoducho vypasený lenivec, ktorý si stále hľadal výhovorky na to, aby nemusel so sebou niečo robiť. A to ako som vyzeral, som absolútne neriešil. Bolo mi to jedno!
Čo ma zmenilo? Rozpad dlhoročného vzťahu. Krátko na to som pochopil, že predsa takto nemôžem vyzerať celý život! Mal som 24 rokov, zadýchal som sa pri obyčajnej chôdzi a fučal, keď som zvládol biednych 5 schodov. Rozhodol som sa – to sa musí zmeniť! Ale ako? Peňazí som nemal, nebolo nikoho, kto by mi poradil ako schudnúť. Keď mi však váha ukázala číslo 112 (kilogramov), došlo mi, že behom to riešiť nemôžem. Vysoká nadváha by mi určite zlikvidovala moje kĺby. Hľadal som informácie po internete, až som narazil na ľahký, posilňovací tréning – bodywork. Zmeny? Nič prevratného. Žiadne úbytky na hmotnosti rádovo v desiatkach kilogramov hneď v prvých týždňoch – všetko sa dialo, pomaly, pomaličky, napriek tomu ma to vôbec neodrádzalo. Mal som cieľ! Naberal som na kondícii, ubúdali zo mňa centimetre a keď moja hmotnosť klesla tesne pod 100kg (bolo to cca po 8-9 mesiacoch) k bodyworku som pridal beh – 2x do týždňa skupinový tréning, 2-3x do týždňa beh. Zatiaľ iba opatrne, ale po nejakom čase som si kúpil aj špeciálne tenisky (spočiatku som neveril, že ja, zarytý odporca behu, by som mohol pri ňom vydržať dlhodobo) a behal som. Hmotnosť sa zastavila sa na 98kg a pochopil som, že ak sa chcem posunúť ďalej, musím pristúpiť k ďalšiemu levelu – k úprave stravy. Tú som doposiaľ vôbec neriešil! Schudol som 10kg, ale len vďaka tomu, že som zo stravy vylúčil fast food a začal sa hýbať. Diéta? To slovo mi nič nehovorilo! V čase, keď som zhromažďoval informácie o strave, kamarát ma presviedčal, žeby už bolo načase prestať trénovať so ženami a vyskúšať tréning vo fitku. Ponúkol sa mi ako osobný tréner s tým, že mi pomôže hlavne v prvých týždňoch, ktoré sú najťažšie – nielenže neviete čo, kde a ako, ale nepoznáte cviky, neviete techniku, problémom je zvládnuť aj správne dýchanie.
Našetril som si peniažky a začali sme. Kamarát dobre vedel, ako som na tom fyzicky, poznal aj moje ciele a tak mi vypracoval intervalový funkčný kruhový tréning, v ktorom som musel zvládnuť rôzne variácie cvikov s vlastnou váhou. Zmeny som zaregistroval asi po mesiaci a ani nie tak na váhe, ako na výzore. A to sa mi páčilo! Bolo mi jedno, že sa váha nehýbe rýchlo smerom dole (vtedy som pochopil, že pri cvičení váha naozaj má iba nepodstatnú, informačnú úlohu), ďaleko viac sa mi páčili svaly na pleciach, rukách, chrbte, zmeny na stehnách. Trénoval som do 2 krát do týždňa s trénerom, raz do týždňa som trénoval sám, aby som sa naučil postupne samostatnosti. Začal som podľa jeho rád trénovať sám, ale podľa klasických bodybuilding plánov, s bodybuilding náčiním. Pravdou ale je, že môj tréner bol (a stále pre mňa aj je) veľkou autoritou a vzorom, ktorému som sa chcel priblížiť predovšetkým znalosťami. Začal som viacej čítať, vzdelávať sa, zistil som, že posilňovanie to nie je len o bezmyšlienkovitom dvíhaní železa.
Ako som sa zlepšoval, ako som zbieral viac a viac informácií, začal som experimentovať. Počet k tomu si pridajte dve kardio jednotky – mne priniesli najväčší úžitok, ak som ich zvládal ráno, nalačno. Pite veľa vody (nie sladké nápoje, obyčajnú vodu!), stravtréningových dní som zvýšil na päť, výrazne som upravil stravu a moje telo sa plynule menilo. A menil som sa aj ja! Na tréningu som sa stal doslova závislým a keď som nemohol ísť do fitnesscentra, venoval som sa kardiu. Pohľad do zrkadla, ktoré mi ukazovalo, že z pása som ubral ďalšie centimetre, že na mojom bruchu už sú viditeľné „tehličky“ – to bola pre mňa najlepšia motivácia. Moje sebavedomie vzrástlo a s ním aj moja vôľa. Hmotnosť mi klesla na aktuálnych „svalnatých“ 83 kg (pripomínam, z pôvodných takmer 112kg … doplním, že na „transformáciu“ som potreboval dva a pol roka). Viem, čo mám trénovať, ako mám trénovať, čo mám jesť, ako si pripraviť jedlo, aby bolo chutné a pritom obsahovalo látky schopné podporiť úbytok tuku, na vlastnej koži som spoznal, čo musím urobiť, aby som dosiahol cieľ.Moja odpoveď na otázku „ako schudnúť?“ Začnite sa hýbať! Pravidelne hýbať! Pre začiatok vám stačí, ak zvládnete 2 x v týždni posilňovacie tréningy, ujte sa častejšie (ale nie veľké porcie), zvýšte príjem bielkovín – to snáď dokážete, že? Samozrejme, čítali ste o pilulkách, ktoré zaberajú a zázračne „roztápajú“ tuk, chápem, že sa to dobre počúva (nič nerobiť a schudnúť), ale nič, čo znie jednoducho (a ľahko) pri chudnutí nefunguje. Čo zaberá? Pravidelnosť, postupnosť, vytrvalosť – tak v tréningu, ako aj v strave. Na chudnutie neexistuje žiaden univerzálny recept, za chudnutím nehľadajte žiadne tajomstvá. Chudnutie je iba o odhodlaní a vôli, aj preto mojim heslo je – kde je vôľa, tam je cesta!“